Terasy a fasády
Akátová terasa: akát, agát, alebo akácia?
Akát a agát sú jedna drevina, Robinia pseudoacacia. Akácia je iné drevo. Ako ich rozlíšiť pri kúpe terasových dosiek a prečo na tom pri terase záleží.

Akátová terasa a agátová terasa sú jedna a tá istá stavba. Akát je staršie slovenské a zároveň české meno dreviny Robinia pseudoacacia, ktorú slovenská botanika volá agát biely. Iným drevom je akácia, teda dreviny rodu Acacia z Austrálie a z plantáží v juhovýchodnej Ázii. Pri kúpe terasových dosiek preto nerozhoduje slovo na cenovke, ale latinský názov na doklade.
Zmätok v menách nie je len jazyková zaujímavosť. Agát a akácia majú iný pôvod, inú hustotu a inak overenú trvanlivosť, a terasa je stavba, ktorá každý taký rozdiel ukáže až po rokoch na daždi a mraze. Tento článok vysvetľuje, odkiaľ sa mená vzali, čím sa dreviny líšia a ako si kupujúci overí, že dostal drevo, ktoré chcel.
Je akát to isté ako agát?
Áno. Slovo akát aj slovo agát označujú ten istý strom, Robinia pseudoacacia z čeľade bôbovitých. Spisovným slovenským menom je agát biely, akát je jeho staršia slovenská podoba, ktorá sa dodnes drží v hovorovej reči aj v mnohých ponukách dreva. V Česku je akát súčasťou bežného mena dreviny, trnovník akát, a hovorí sa aj akát bílý. Kto teda hľadá akátovú terasu, hľadá terasu z agátu, rovnakú, akej sa venuje celý tento magazín.
Pre stavebníka z toho vyplýva jednoduché pravidlo: akátové terasové dosky, agátové dosky a dosky z robínie sú ten istý materiál. Rozdiel medzi ponukami môže byť v triede, vo vlhkosti alebo v kvalite spracovania, nie v drevine. Ako sa tieto parametre posudzujú, opisuje sprievodca výberom terasových dosiek z agátu.
Prečo má jedna drevina toľko mien
Agát nie je pôvodnou európskou drevinou. Pochádza z východu dnešných Spojených štátov a do Európy sa dostal na začiatku 17. storočia, keď ho v Paríži vysadil kráľovský záhradník Jean Robin, po ktorom nesie rodové meno Robinia. Druhové meno pseudoacacia doslova znamená nepravá akácia, a práve z neho sa po Európe rozbehli ľudové mená. Heslo Agát biely v slovenskej Wikipédii uvádza medzi staršími a ľudovými slovenskými menami akát, akáciu, agác, akáč aj nepravú akáciu a pripomína, že všetky siahajú k latinskému acacia a gréckemu akakia.
Podobne je to v susedných jazykoch. Maďari, ktorí agát pestujú vo veľkom, ho volajú fehér akác, Angličania black locust alebo false acacia a v obchode sa používa aj meno robínia. V Anglicku a vo Francúzsku sa agátové drevo v 17. a 18. storočí predávalo priamo pod menom acacia. Aj med, ktorý sa v mnohých európskych krajinách ponúka ako akáciový, pochádza z kvetov agátu, nie z pravej akácie.
Čím sa agát líši od pravej akácie?
Pravé akácie tvoria samostatný rod Acacia. Podľa databázy The Wood Database rastú prevažne v Austrálii a len niekoľko druhov v Ázii a na tichomorských ostrovoch; druhy z iných kontinentov botanici presunuli do iných rodov, hoci si slovo akácia v bežných menách často ponechali. Databáza zároveň upozorňuje, že obchodné meno acacia je samo osebe nejasné, pretože jednotné akáciové drevo sa pri takej rozmanitosti rodu prakticky nedá definovať, a že ho radi používajú najmä predajcovia podláh.
Jednou z akácií, ktoré sa pestujú na drevo vo veľkom, je Acacia mangium. Pôvodne rastie na severovýchode Austrálie, na Novej Guinei a na Molukách, na drevo sa však pestuje na plantážach v juhovýchodnej Ázii, najmä v Indonézii. Vyrábajú sa z nej nábytok, dvere, okenné rámy, parketové dlaždice a vláknina na papier. Porovnanie s agátom podľa verejne dostupných údajov ukazuje tabuľka.
| Údaj | Agát biely (Robinia pseudoacacia) | Akácia mangium (Acacia mangium) |
|---|---|---|
| Iné mená | akát, robínia, black locust, false acacia | mangium, v obchode často len acacia |
| Prirodzený výskyt | východ Spojených štátov | severovýchod Austrálie, Nová Guinea, Moluky |
| Kde sa pestuje na drevo | stredná Európa, vo veľkom Maďarsko | plantáže v juhovýchodnej Ázii, najmä Indonézia |
| Priemerná hustota suchého dreva | 770 kg/m³ | 585 kg/m³ |
| Tvrdosť podľa Janku | 7 560 N | 6 340 N |
| Trvanlivosť jadra | dospelé jadro v triedach 1 až 2 podľa EN 350 | The Wood Database údaje neuvádza |
Hustota a tvrdosť sú pri oboch drevinách v podobnom rade, agát je však ťažší a tvrdší. Podstatnejší rozdiel je v tom, čo je o dreve overené. Pri agáte je trvanlivosť v exteriéri opísaná v normách a potvrdená dlhou praxou stĺpikov, kolov a pražcov, pri akácii mangium The Wood Database údaje o odolnosti voči hnilobe neuvádza. To neznamená, že akácia vonku nevydrží. Znamená to, že sa na jej trvanlivosť nedá spoliehať bez dokladu od výrobcu.
Prečo na mene záleží práve pri terase
Terasa leží vodorovne, zbiera dážď, sneh a lístie a pod doskami sa dlho drží vlhko. Pre takú stavbu je rozhodujúca prirodzená trvanlivosť dreva, teda odolnosť voči hubám, ktoré drevo rozkladajú. Európska norma EN 350 ju triedi do piatich tried, od triedy 1, veľmi trvanlivé, po triedu 5, netrvanlivé.
Jadrové drevo dospelého agátu sa v týchto tabuľkách uvádza v triedach 1 až 2. Platia však dve výnimky. Beľ, teda svetlá vrstva pod kôrou, sa pri drevinách všeobecne hodnotí ako netrvanlivá, prevažne v triede 5. A takzvané juvenilné jadro, prvých 7 až 15 letokruhov okolo stredu kmeňa, hodnotí práca autorov Dünisch, Koch a Dreiner z roku 2007 len ako málo trvanlivé, v triedach 3 až 4. Dobrá agátová doska je teda doska z dospelého jadra, bez bele a bez stredu kmeňa.
Pri doskách označených len ako akácia je rozumné žiadať od predajcu triedu trvanlivosti podľa EN 350 alebo iný doklad o vhodnosti do exteriéru. Ak ho predajca nemá, kupujúci v skutočnosti nevie, akú terasu si stavia.
Ako overiť, že doska je naozaj agát?
Prvým krokom je doklad. Na faktúre, dodacom liste alebo v technickom liste by mal byť uvedený latinský názov Robinia pseudoacacia. Slová akát, agát, robínia či black locust sú v poriadku, slovo akácia alebo acacia bez latinského názvu je dôvod na otázku. Ak doklad uvádza rod Acacia s ďalším druhovým menom, ide o inú drevinu, nech sa na cenovke píše čokoľvek.
Druhým krokom je pohľad na drevo. Jadro agátu má podľa The Wood Database farbu od bledej zelenkastožltej po tmavšiu hnedú a s vekom tmavne do hrdzavohneda. Beľ je svetlejšia a na čele dosky ju vidieť ako svetlý okraj okolo tmavšieho jadra.

Tretím krokom je ultrafialové svetlo. Jadro agátu pod lampou s ultrafialovým svetlom, ktorej sa hovorí aj čierne svetlo, výrazne žltozeleno svieti. Túto vlastnosť uvádza The Wood Database aj nemecká Wikipédia, ktorá ju pripisuje pravdepodobne kumarínom uvoľneným v dreve. Skúška je rýchla a dá sa urobiť priamo na sklade, na čerstvom reze alebo na čele dosky.
Štvrtým vodítkom je hmotnosť. S priemernou hustotou okolo 770 kilogramov na meter kubický patrí agát medzi ťažké dreviny a suchá doska je citeľne ťažšia než doska z bežného ihličnatého reziva rovnakého rozmeru. Samotná hmotnosť však nič nedokazuje, preto má zmysel len spolu s dokladom a so skúškou svetlom.
Odkiaľ sa agát na terasy berie
Agát sa na drevo pestuje predovšetkým v strednej Európe a najvýraznejšie v Maďarsku. Podľa údajov maďarskej Wikipédie pokrývali tamojšie agátové porasty v roku 2014 približne 463 tisíc hektárov a agát tvoril asi štvrtinu porastov v maďarských lesoch. Maďarsko ho v roku 2014 vyhlásilo za hungarikum, teda za súčasť národného dedičstva, hoci ho zároveň od roku 2009 úradne vedie ako invázny druh.
Na Slovensku aj v Česku je agát bežný na výsypkách a pozdĺž ciest a železníc. Slovenská Wikipédia ho označuje za najvýznamnejšiu inváznu drevinu na Slovensku. Pre stavebníka z toho plynie praktická rada: pýtať sa, odkiaľ drevo pochádza, a uprednostniť dosky z hospodárskych porastov, ktoré sa ťažia a obnovujú plánovane. Viac o samotnom strome, jeho kvetoch a sporoch o jeho šírení je v článku agát biely a jeho pôvod.
Čo z toho vyplýva pre stavbu akátovej terasy
Keď je jasné, že akátová terasa je agátová terasa, platia pre ňu všetky pravidlá, ktoré platia pre agát. Doska sa vyberá podľa hrúbky, šírky, triedy a podielu jadra. Pod doskami musí prúdiť vzduch, medzi doskami musia zostať medzery na pohyb dreva a skrutky sa do tvrdého dreva predvŕtavajú. Celý postup od podložia po prvý náter opisuje článok montáž agátovej terasy krok za krokom.
Kto sa napriek tomu rozhoduje medzi agátom a akáciou, mal by porovnávať rovnaké veci: latinský názov, triedu trvanlivosti podľa EN 350, vlhkosť dreva pri dodaní, pôvod a podiel jadra na viditeľnej ploche. Ak na niektorú z týchto otázok predajca nevie odpovedať, je to pre terasu, ktorá má vydržať desaťročia, dôležitejšia informácia než cena za meter štvorcový.
Časté otázky o akátovej terase
Je akátová terasa to isté ako agátová terasa?
Áno. Akát aj agát sú mená tej istej dreviny Robinia pseudoacacia. Agát biely je spisovné slovenské meno, akát je staršie slovenské meno, ktoré sa používa aj v češtine.
Je akácia z obchodu s nábytkom to isté ako agát?
Nie vždy. Ak je pri výrobku uvedený rod Acacia, napríklad Acacia mangium, ide o inú drevinu, pôvodom z Austrálie a Novej Guiney, pestovanú na plantážach v juhovýchodnej Ázii. Agát sa latinsky volá Robinia pseudoacacia.
Ako rýchlo overiť agátovú dosku?
Stačia tri kroky: skontrolovať latinský názov na doklade, pozrieť sa na čelo dosky, kde je jadro zelenkastožlté až hnedé a beľ svetlejšia, a posvietiť na jadro ultrafialovou lampou. Jadro agátu pod ňou svieti žltozeleno.
Agát biely v skratke
- Latinský názov: Robinia pseudoacacia, čeľaď bôbovité.
- Iné mená: akát, robínia, black locust, false acacia, po maďarsky fehér akác.
- Pôvod: východ Spojených štátov, v Európe od začiatku 17. storočia.
- Drevo: priemerná hustota okolo 770 kg/m³, dospelé jadro v triedach trvanlivosti 1 až 2 podľa EN 350.
- Nezamieňať s drevinami rodu Acacia, napríklad s Acacia mangium.